Postupným vývojom kryptografie dochádalo k deleniu jednotlivých typov kryptografických algoritmov do niekolkých základnych skupín. Najznámejšie, najzákladnejšie a najjednoduchšie delenie je na:

• symetrické šifry
• nesymetrické šifry(asymetrické)

Ak by sme toto delenie chceli rozšírit podrobnejšie dostali by sme nasledujúce skupiny:

• Tradicné šifry
  • klasické techniky
    • substitucné šifrovacie systémy
    • transpozicné šifrovacie systémy
  • moderné techniky
    • symetrické šifrovacie systémy
• Šifry s verejným klúcom
  • asymetrické šifrovacie systémy

       Substitucná šifra nahradzuje každý znak otvoreného textu iným znakom šifrovaného textu. Aby príjemca získal otvorený text, musí na zašifrovaný text použit inverznú substitúciu. V klasickej kryptografii existujú štyri typy substitucných šifier:
       Jednoduchá substitucná šifra (monoalfabetická šifra) je taká šifra, v ktorej sa každý znak otvoreného textu nahradzuje príslušným znakom šifrovaného textu.
       Homofónna substitucná šifra sa podobá jednoduchému substitucnému systému. Jeden znak otvoreného textu môže byt nahradený jedným znakom z niekolko možných znakov šifrovaného textu. Znak “A” by mohol byt nahradený napr. 5, 13, 25 alebo 56, “B” napr. 7, 19, 31 alebo 42 atd.
       Polygramová substitucná šifra je taká, v ktorej šifrovanie prebieha medzi skupinami znakov. Napríklad skupina “ABA” môže byt nahradená skupinou “RTQ”, “ABB” skupinou “SLL” atd.
       Polyalfabetická substitucná šifra sa skladá z niekolko jednoduchých šifier. Napríklad túto šifru môže tvorit pät rôznych, jednoduchých substitucných šifier; jednotlivé šifry sú postupne aplikované na jednotlivé po sebe idúce znaky otvoreného textu. Medzi substitucné šifry napríklad patri Caesarova šifra alebo Vernamova šifra.


       Pri transpozicných šifrách sa znaky otvoreného textu nemenia, mení sa iba ich usporiadanie. Pri jednoduchej stlpcovej transpozicnej šifre sa otvorený text zapisuje horizontálne na štvorcekovaný papier a zašifrovaný text sa získava jeho vertikálnym cítaním. Pri dešifrovaní sa šifrovaný text zapíše vertikálne opät na štvorcekovaný list papiera rovnakej šírky a cíta sa horizontálne.
       Pretože znaky šifrovaného aj otvoreného textu sú rovnaké, bude sa frekvencný výskyt jednotlivých znakov šifrovaného textu približne rovnat frekvencnému výskytu znakov v príslušnom národnom jazyku. Navyše je tento systém nárocný na pamät a niekedy aj obmedzuje dlžku správ.
Sem patria napríklad: Cardanova mriežka, Richelieuova šifra.


       V základnom delení bolo spomínané, že medzi tradicné šifrovacie systémy patria aj symetrické šifry. Využívajú vhodne zvolené kombinácie substitucných a transpozicných algoritmov. Tento šifrovací systém sa nazýva symetrický preto, lebo šifrovací klúc je možné odvodit z dešifrovacieho a naopak. Väcšina symetrických algoritmov má rovnaký šifrovací aj dešifrovací klúc. Tieto algoritmy oznacované ako algoritmy tajného klúca vyžadujú, aby sa príjemca aj odosielatel vopred dohodli na klúci, ktorý budú používat. Bezpecnost je založená na utajení klúca. Ak sa používa dlhšiu dobu, vzniká nebezpecenstvo, že klúc padne do nepovolaných rúk a obsah utajovaných informácií sa prezradí. Preto sa klúce casto obmienajú - nazývame ich aj “klúce pre sedenie” (session - relácia).
       Symetrické algoritmy sa môžu delit na dve kategórie a to na:

• prúdové
• blokové

       V dnešných algoritmoch je typická dlžka 64 bitov. V minulosti sa otvorený text šifroval po jednom znaku. Najbežnejšie používané symetrické algoritmy sú Rivest Cipher 5 (RC5), Data Encryption Standard (DES), International Data Encryption Algorithm (IDEA), Blowfish a Skipjack.